Staroveké Grécko v roku 480 pred.kr. pozostávalo z desiatok mestských štátov. Jedným z nich je Sparta, známa svojou krutou vojenskou výchovou už od ranného detstva.
Zrazu na pobreží prikvitne akýsi Xerxes, perzský kráľ so svojou dvestotisícovou armádou, a žiada hrdých Grékov, aby sa vzdali bez boja. Nemyslíte si však, že sa podriadia. No, kdeže. O čom by bol predsa tento film? Musím ale upozorniť, že pokiaľ si týmto výtvorom chcete nahradiť zameškanú hodinu dejepisu, ste na omyle.
Autentické historické udalosti... -zabudnite. Ide predsa o americký film. Navyše predlohou pre hollywoodsky snímok bol komix Franka Millera, známeho výplodmi ako Sin City, Ronin, Daredevil, či Robokop. Takže žiadna „historická trapošina“, na tie aj tak do kín nikto nechodí.
Pod taktovkou režiséra Zacka Snydera vznikla jedna z najväčších historických skomolenín, pri ktorej si každý inteligentnejší človek trhá vlasy. Už sme sa veľakrát presvedčili, že na filmovom plátne nie je nič nemožné. Dokonca taká malá banalita ako tristo hoci lepšie stavanejších vojačikov, ale za to pri niekoľko desaťtisíc násobnej prevahe na jedného, nemôže byť pre Američanov neuskutočniteľné.
Snímok je aj napriek násilníckym prejavom a nelogickým situáciám veľmi dobre spracovaný. Kamera, strih a efekty sú takmer dokonalé. Kulisy a počítačová animácia je žiaľ používaná v každom zábere, čo si všimne aj laik.
No, našuchorené oblaky divoko sa rútiace oblohou, obrovské exotické zvieratá nadživotnej veľkosti dodávajú všetkému mýtický charakter.
V polovici príbehu som sa nemohla ubrániť spomienke na starogrécku tragédiu Antigona. Z akéhosi dôvodu sa mi tieto dve diela spájajú, aj keď je medzi nimi závratný rozdiel. Hlavný hrdina 300, ktorým je Spartský kráľ Leonidas (Gerard Butler), je nepochopený, vzdorujúci osudu, prekliaty bohmi, no napriek tomu sa nevzdáva a bojuje za svoje princípy. Ideálny príklad „kalokagatie.“
Príbeh sa začína zostrihmi z Leonidasovej tvrdej výchovy v detstve, kde musel skoliť trojmetrového animovaného vlka z doby snáď ešte ľadovej a kontinuálne prechádza do obdobia jeho dospelosti, kde už má manželku (Leny Hadey), syna a právoplatne sa stal kráľom Sparťanov.
Žije si vo svojom vlastnom malom svete spartských pravidiel a povedačiek o cti, kým k nemu nepríde perzský posol so žiadosťou, aby sa vzdal jeho kráľovi Xerxesovi bez boja. Na čo v prívale zlosti odpovedá: „... toto je Sparta,“ nie kúpele a skopne milého vyslanca do hlbokej jamy.
Vojna sa môže začať. Problém je však ten, že Leonidas nedostal požehnanie bohov na toto ťaženie. V jednoduchosti to znamená, že rada starších mu odoprela vojsko. Rozhodne sa teda ísť na menšiu prechádzku po Grécku so svojou osobnou strážou pozostávajúcou z tristo kulturistov, ktorých museli producenti zháňať po všetkých Los Angelských posilňovniach. To, že cestou čírou náhodou stretne Xerxesove vojsko, je pravdepodobne iba zhoda náhod. Potoky krvi, hory mŕtvol a odskakujúce pahýle počas šťastného zvítania oboch panovníkov sú prirodzeným javom.
„Statoční Sparťania do boja, za vlasť, slobodu a česť!“
Celé toto heroické počínanie za hudby Tylera Batesa si vyčleňuje filmu miesto niekde medzi Pánom prsteňov a Mexickým masakrom.
V každom prípade neodporúčam neplnoletým, osobám so slabším tráviacim ústrojenstvom, historikom, a ani „randenia“ chtivým mládencom s romanticky zmýšľajúcimi partnerkami. Inak neručím za prípadné zdravotné komplikácie.
Komentáre