Cesta z východného Slovenska na západné a naopak vlakom dokáže byť teda riadne nepríjemná. Hlavne v takom období ako je veľká noc.
Človek tak namiesto radosti, že sa konečne dostal k vytúženému cieľu, či už k rodine alebo radšej, čo najďalej od nej,....vôbec rád teda nie je.
Kto by sa už rád pučil vo vozni ešte pomaly zo Stalinovskych čias s množstvom zjavne mesiac neumytých spolucestujúcich a vystával tam do podlahy dieru vyše šesť hodín?
No, napriek tomu sa u nás nájdu tisíce osôb ochotných si niečo také pretrpieť.
Zarážajúca je neochota železničiarov akokoľvek upovedomiť širokú verejnosť o doplnkových spojoch v takomto ošemetnom období. Dokonca je otázne, či nejaké súpravy boli alebo budú vypravené. Nielen internet, ale ani vývesné tabuľe na staniciach Vám to totiž neprezradia.
Nikomu nevadí, že si cestujúci skáču po hlavách, hlavne nech si pekne kúpia lístok.
Pochválne je aspoň to, že keď už nič iné, tak vás sprievodca s radosťou vykopne s nasadením vlastnej baganče do tej tlačenice, len aby vlak nenabral meškanie pridlhým státim.
Prajem teda úprimnú sústrasť všetkým, čo si to už prežili a veľa šťastia tým, ktorých to tento týždeň ešte čaká.
Och, tie naše vlaky.
11.04.2007 00:01:18
Komentáre